Bábkové divadlo na rázcestí v Banskej Bystrici je jedným z troch, ktorých sa stopnutie dotácií Banskobystrickým županom M. Kotlebom týka. Tento počin označilo ako tragédiu. Kotleba dôvod nepodpísania dotácii neudal, a tak to BDNR berie ako zneužitie právomoci verejného činiteľa.
Rozhodlo sa organizovať projekt pod názvom Stop extrémizmu. Takáto bola odpoveď z VÚC: „Dobrý deň,uvedenú dotačnú zmluvu na projekt STOP EXTRÉMIZMU predseda BBSK nepodpíše. S úctou, Milan Uhrík, riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja.“
Má na to Banskobystrický župan osobné dôvody? Má niečo proti informáciám o extrémizme, ktoré chcelo BNDR prezentovať? To sa pýtajú obyčajní ľudia podporujúci tento projekt, ako i samotné BDNR.
Témou projektu Stop extrémizmu bola problematika extrémizmu v prejavoch spoločnosti (extrémizmus je krajne radikálne a výstredné konanie a postoje k verejným záležitostiam). Účelom malo byť oboznámenie sa s prejavmi násilia a porušovanie ľudských práv a slobôd so zameraním na skupinu študentov stredných škôl. Divadlo malo odohrať predstavenie Ireny Brežnej List čiernemu synovi. Následne sa mal uskutočniť seminár odborného lektora/lektorky z mimovládnej organizácie Amnesty International a diskusia so študentami týkajúca sa témy xenofóbie, rasizmu a iných nehumánnych prejavov a porušení voči ľudskosti. Projekt sa mal uskutočňovať v konkrétnych stredných školách. Malo ísť jednak o školy, ktorých študenti a študentky nemajú šancu navštíviť divadlo a jednak o školy sídliace v ekonomicky slabších mestách kraja.
„Projekt STOP EXTRÉMIZMU je potrebný. V našej spoločnosti je veľa xenofóbie. V našom kraji je veľa rôznych druhov strachu.“ opisuje potrebu organizovania podobných projektov vedenie BDNR.
Toto rozhodnutie Mariána Kotlebu prirovnáva BDNR k situácii spred roku 1989: „Vtedy existovali ideologické komisie, ktoré určovali čo majú – nemajú divadlá hrať. Vtedy bol jasný zámer, rešpektovať diktatúru proletariátu a totalitný komunistický režim. Novodobá prax nepodpisovania zmlúv ( ktoré iniciatívne získali samotné organizácie) založená výhradne na osobnom postoji, vkuse a znalostiach predsedu BBSK a jeho nominantov, je precedensom, ktorý nemá obdobu od r. 1989.“
Ďalšou inštitúciou, ktorou otriaslo toto rozhodnutie Banskobystrického župana, je Divadlo štúdia tanca. Tí sa spolu s BDNR v období posledných mesiacov okrem svojej divadelnej práce stali aj aktivistami a hosťami verejných diskusii. Verejné diskusie sa venovali téme tvorby, práce dotknutých divadiel a predovšetkým prekážkam a zásahom zo strany Banskobystrického samosprávneho kraja do ich činnosti. Zástupcovia divadiel boli prizvaní ako hostia do viacerých verejných diskusii v slovenských mestách. Vyjadrili sa jednoznačne: „Stále pociťujeme smútok nad tvrdým zásahom do našej práce a tvorivej energie.“ Zhodli na tom, že po 26 rokoch od zrušenia totalitného režimu, v ktorom ideologické komisie určovali repertoár a dramaturgiu divadiel, nečakane znovu nastalo v banskobystrickom kraji obdobie – keď vrcholní predstavitelia kraja (predseda a jeho nomenklatúra) používajú tie isté praktiky ako v období červenej totality a mocenským spôsobom zasahujú do tvorby umeleckých inštitúcií s odvolávaním sa na škodlivosť prezentovaných myšlienok alebo tvorby.
„Ide o novodobý fenomén mocenskej cenzúry, prostredníctvom obmedzenia finančných prostriedkov zakázať a zrušiť divadelný projekt, bez možnosti odvolania alebo dovolania sa nápravy pre samotné divadlá. Včera to bolo Divadlo Štúdio Tanca, dnes je to BDNR a kto to bude zajtra?!“ vyslovujú obavy o budúcnosť divadiel zástupcovia Divadla Štúdia Tanca.
Na oficiálnej webovej stránke Divadla Štúdia Tanca sa objavilo vyjadrenie, hovoriace o nepodpísaných dotáciách na ich festival Dni tanca pre vás:
„Vážení diváci, priatelia a kolegovia!
Po období niekoľkomesačných príprav a jednaní, ktoré predchádzali októbrovému uvedeniu festivalu Dni tanca pre vás /Fokus Švajčiarsko, Vám s veľkým sklamaním a poľutovaním oznamujeme,
že Divadlo Štúdio tanca nemôže ďalej pokračovať v realizácii festivalu.
Finančné prostriedky získané z dotačného systému Ministerstva kultúry SR tvoria základ rozpočtu festivalu a bez ich postúpenia do rozpočtu divadla nie je možná jeho realizácia.
Okrem toho zadržaním spomínaných ďalších finančných prostriedkov z projektov, ktorých realizácia bežala už v prvom polroku 2015, je bytostne ohrozená aj samotná prevádzka divadla.
Chceme Vás ubezpečiť, že vedenie divadla podniklo okamžité kroky riešenia tejto situácie so snahou o priamu komunikáciu s vedením BBSK, ale situáciu sa nepodarilo zvrátiť. Dodnes sme nedostali žiadne vysvetľujúce ani oficiálne stanovisko.
Prosíme Vás preto o dôveru v tom, že sme spravili pre zvládnutie situácie maximum.“ Takto znie úryvok z oficiálneho vyjadrenia tímu Divadla Štúdia Tanca.
Na jednej strane rozhnevané divadlá bez dotácií. Na tej druhej krok, na ktorý mal župan plné právo. Na jednej strane ohrozená existencia divadiel, no na tej druhej nespočetné množstvo sponzorov. Ako to teda s dotáciami je? Naozaj boli dotácie BBSK až tak existenčne dôležité ako to bolo prezentované v médiách? Partnermi Divadla štúdia tanca sú spoločnosti ako Generali, Privat Banka, či RTVS. Sú teda tieto divadelné inštitúcie naozaj odkázané na dotácie BBSK?
Na túto tému sa vyjadril aj jeden z tých najkompetentnejších, a síce, sám predseda BBSK Marián Kotleba: „Ako predseda BBSK mám v zmysle platnej legislatívy SR plné právo podpísať, ale aj nepodpísať vyplatenie akejkoľvek štátnej dotácie, smerujúcej do organizácie či zariadenia, ktorých je BBSK zriaďovateľom. Ako demokraticky zvolený predstaviteľ kraja som viazaný len zákonom a rozhodujem sa výlučne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Je mojou morálnou povinnosťou dbať na to, aby boli verejné financie využívané hospodárne a efektívne. V prípade predmetných dotácií pre Divadlo Štúdio Tanca a Bábkové divadlo na Rázcestí by verejné financie neboli využité v záujme kultúry. Naopak kultúre na Slovensku a v Banskobystrickom kraji by evidentne uškodili a poslúžili by len mocenským záujmom rôznych pochybných skupín.“
„Štátna dotácia pre Divadlo štúdio tanca mala podporiť práve ten druh „umenia“, ktorý našu spoločnosť degeneruje, ohlupuje a robí z nej bezduchú masu, slúžiacu výlučne svojim telesným chúťkam. Masu, ktorá sa ľahko ovláda. A práve to dobre vedia tí, čo nám dnes vládnu, keď nás chcú presvedčiť, že to, čo bolo kedysi dobré je dnes zlé a naopak. Chcú nám nahovoriť, že akákoľvek perverzita či zvrátenosť je vlastne normálnym ľudským prejavom, ktorý musíme tolerovať, ak chceme byť „demokratickí“. Podľa nás je však regulácia kultúry nielen nevyhnutná, ale aj žiadúca, ak chceme, aby naše deti vyrastali v zdravej a slušnej spoločnosti. Druhá stopnutá dotácia pre Bábkové divadlo na Rázcestí sa týkala projektu Stop extrémizmu. Projektu, ktorý sa už od začiatku netajil tým, že za extrémistu považuje každého človeka, ktorý si dovolí otvorene vystupovať napr. proti cigánskemu teroru či proti zvráteným pochodom homosexuálnych úchylov. Projektu, ktorý je namierený proti každému, kto rázne vystupuje proti tomuto skorumpovanému zlodejskému systému. Extrémistom v ponímaní jeho tvorcov nie je vrah či zlodej, ale človek, čo má vlastný názor, ktorý sa nebojí otvorene povedať aj na verejnosti. Extrémistom podľa nich je výlučne biely človek útočiaci proti čiernym, nikdy nie však čierny človek útočiaci na bielych. Tento jednostranný a voči bielym zaujatý a rasistický projekt nijako neskrýva svoj politický a pre Slovensko likvidačný kontext, keď otvorene presadzuje utopistickú multikultúrnu ideológiu, ktorá vidí ideál v zmiešaní všetkých národov a rás do jednej beztvárnej masy, a to najlepšie v rámci jedného svetového štátu – pod jednou svetovou vládou.“ Opisuje M. Kotleba hlavné dôvody stopnutia dotácií pre BDNR a Divadlo Štúdia Tanca.
Otvorene hovorí aj o iných odvetviach, kde je potrebné NAŠE peniaze investovať: „Tieto, ako aj iné peniaze daňových poplatníkov sa vždy môže investovať rozumnejšie, na prospech Slovenska a jeho občanov. Štát aj kraj sa musí rozvíjať najmä v duchu hospodárskej, energetickej a potravinovej sebestačnosti. To znamená, že treba namiesto zahraničných investorov, všemožne podporovať slovenských výrobcov a obchodníkov, ktorí musia byť pilierom našej ekonomiky a zamestnanosti. V oblasti kultúry chceme podporovať tie projekty, ktoré sú postavené na našich tradičných hodnotách – národných, kresťanských a sociálnych.“
Názory na predsedu BBSK sa radikálne zmenili aj po tom, čo súbežne so stopnutím dotácií zaviedol na stredných školách aj súťaž krásy. Vraj povinnú súťaž krásy, ktorú musí organizovať každá stredná škola v Banskobystrickom kraji. Názory na súťaž sú rôzne. Predseda BBSK vníma túto súťaž takto: „Súťaž Miss stredných škôl BBSK nie je klasickou súťažou krásy zameranou na fyzickú krásu – ide nám skôr o to, aby sa dievčatá naučili prezentovať ako dámy a aby videli, že ešte stále existuje svet, ktorý dokáže oceniť aj ženskú dôstojnosť a duchovnú krásu. Súčasťou súťaže sú preto aj vedomostné a talentové testy.
Táto súťaž nikdy nebola pre naše stredné školy povinná. Keby to tak bolo, tak sa do nej zapoja všetky školy v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK – do akcie sa však dobrovoľne prihlásila len približne polovica škôl.“
Pravda je na oboch stranách. Je teda na nás, na koho stranu sa postavíme. Jednoznačné je jedine to, že mal na to predseda plné právo. Na druhej strane však stále ostáva pohoršenie zo strany verejnosti a oprávnený pocit strachu z toho, že sa vraciame do doby spred roku 1989. Do doby, kde nám bolo diktované, čo sa v divadlách hrať môže a čo nie. Bude mať tento príbeh stopnutých dotácií aj pokračovanie? Ovplyvní to voľby do parlamentu? Ako?
